Neželané ťahanie na vôdzke je jeden z najčastejších a najnepríjemnejších problémov, ktoré psíčkari riešia.
V tomto článku ti dám 5 tipov, ako to môžeš riešiť.
So psami chodíme (väčšinou) von každý deň, približne tri až päťkrát.
Ak nás pes zakaždým zbesilo ťahá a každý jeden raz, čo sme vonku, s ním bojujeme, môže nám to veľmi znepríjemniť život.
Internetom kolujú zaručene účinné rady, ktoré toto správanie vyriešia do pár minút.
Väčšinou pomocou rôznych averzívnych pomôcok ako sú napríklad: ostnatý či elektrický obojok.
Alebo šklbaním psa za obojok zakaždým, keď potiahne.
To sú ale všetko metódy, ktoré riešia len prejav, a nie príčinu tohto problému.
A niekedy ani to nie.
Neučia psa, čo má robiť a ako pracovať s jeho emóciami.
Poď sa so mnou pozrieť na 5 tipov, ktoré ti môžu pomôcť s učením psa chôdzi na vôdzke – bez toho, aby si psovi spôsoboval bolesť a nepotrebný stres.
Vítam ťa na mojom blogu, kde sa budem s tebou deliť o zaujímavé informácie, tipy & triky či moje skúsenosti z výcviku a výchovy psov pozitívnymi metódami.
Takisto ti sem uložím recenzie na produkty zo „psieho“ sveta, overené recepty na psie pamlsky a ďalšie.
Ak nás ešte nesleduješ na sociálnych sieťach, môžeš tak urobiť tu, aby ti nič dôležité neuniklo:
1. Začni doma.
Učiť psa chodiť na vôdzke len vonku, kde je kopec nových podnetov?
Pre mnohých psov je to automatické nastavenie na neúspech… jednoducho to nemajú ako zvládnuť.
A neviem ako teba, ale mňa teda vie naozaj nahnevať, keď mám vyťahané ruky od vôdzky a mám viať za psom ako šarkan počas celej prechádzky.
Často ľuďom vzniká začarovaný kruh – pes sa vyrazí dopredu, pretože sa chce k niečom rýchlo dostať a oňuchať to.
Je ale na krátkej vôdzke a pohybom vpred šklbne za opačný koniec a potiahne majiteľa.
Toho to vytočí a psa šklbne smerom naspäť.
Pes sa zľakne a chce sa dostať od majiteľa ďalej.
Potiahne, majiteľ šklbne a toto sa opakuje.
TIP: Skús na tom zozačiatku pracovať so psíkom aj v pokojnom a jednoduchom prostredí, ktoré pozná. Teda doma.
- Najprv si ujasni, čo od psa chceš – spíš si reálne kritéria, ktoré budeš psa postupne učiť.
Napríklad: keď psa pripnem na vôdzku, môže chodiť kade tade, za predpokladu, že ma nezačne ťahať – použitie napríklad v parku či v lese, kde okolo nás nie sú ľudia či psy, ktorým by sme mohli prekážať.
Keď mu dám povel: Pomaly, pôjde po mojej ľavej strane a nebude prebiehať zo strany na stranu – bude sa držať blízko mňa, ale nech si ňuchá a robí čo chce – napríklad na ulici, kde sú ľudia a iné psy, na úzkych chodníkoch a podobne.
Keď dostane povel: K nohe, chcem aby išiel tesne popri ľavej nohe, nezaňuchával sa a držal sa tesne pri ľavej nohe – tento povel použijem, keď sa potrebujeme niekam rýchlo dostať alebo sa niekomu vyhýbame.
Toto je všetko čisto orientačné – výber povelov a aj kritérií je čisto na tebe.
Kým ale presne nevieš, čo od psa chceš, ako to má vedieť on?
- Zober si odmeny alebo (ideálne) časť kŕmnej dávky, aspoň 3 – 3,5 metrovú vôdzku, pripni ju psíkovi na obojok / postroj a začni sa od psa vzďaľovať.
Akonáhle urobí krok za tebou – označ mu to pomocou klikru alebo slovného označovača a daj mu odmenu.
A znova to opakuj, kým neminieš aspoň 20 granulí.
Neskôr použi označovač po viacerých krokoch, po ktorých ťa bude nasledovať.
Niekedy zase po dvoch… striedaj to.
Keď mu to pôjde (doma nebude mať takú tendenciu ťahať či čuchať, keďže to tam pozná), začni tam pridávať povel, ktorý neskôr môžeš používať aj vonku.
Nezabudni rôzne meniť smer a tempá – pre psa to bude zaujímavejšie a zároveň ho pripravuješ na prax.
Vonku počas procesu učenia používaj aspoň 3 metrovú vôdzku.
2. Pracuj s mierou jeho energie a očakávaniami.
Neznamená to, že s ním máš meditovať a púšťať mu vonné sviečky na upokojenie.
To môžeš robiť ty pred a po prechádzkach.
Chcem ti tým naznačiť, že ak sa ideš chystať so psom na venčenie, chytíš svoju bundu, v ktorej chodíte von a…
… pes začne blázniť, že idete von, skáče, šteká, dychčí ako po maratóne…
Tak je minimálna šanca, že sa bude vedieť ovládať, keď ho pripneš na vôdzku.
Pokojná prechádzka so psom začína ešte pred tým, ako vyjdete von.
Ako na to?
Búraj stereotypy – chyť bundu, pamlskovník, vôdzku do ruky a potom ich len polož a odíď.
Niektorým psom na extrémnu excitáciu stačí, že ideš v čase venčenia smerom ku dverám.
To nechceš.
Chceš pomôcť psovi, aby sa nedostal do takej miery stresu, že nebude ani vedieť, ako sa volá.
Pripni mu obojok / postroj a následne nikam nechoďte.
Pripni psíka na vôdzku, choďte von z dverí a zase sa hneď vráťte.
Ak bude mať pes spojené: dostanem obojok, vôdzku a letíme von, kde je milión zaujímavých pachov, psov, ľudí a som extrémne nadšený… tak to budete mať náročné.
Obaja.
Veľmi užitočné sú na takéto situácie hry na podporu konceptov.
Ešte o nich budem písať nižšie.
3. Nauč sa pracovať s vôdzkou
Pes dozadu nevidí a kým sa naučí, akú má dĺžku vôdzka, ktorú používaš, tak mu môžeš pomôcť informáciou o blížiacom sa konci vôdzky.
Urobiť tak môžeš jemným pohybom ruky, v ktorej nedržíš vôdzku – položíš ju na vôdzku a adekvátne k veľkosti psíka ňou „zapéruješ“.
Teda na vôdzku položíš váhu ruky, uvoľníš ju a znova ruku položíš na vôdzku.
Toto párkrát rýchlo zopakuješ.
Ak napriek tomu nespomalí a začne ťahať, zastavuješ.
Alebo si nájdi iný pohyb / systém.
Ja používam aj jemný pohyb hore a dole pomocou zápästia, v ktorom držím vôdzku.
Mysli na to, že toto robíš s cieľom psovi dať nejakú informáciu.
Nie s cieľom potrestať ho alebo mu spôsobiť bolesť.
4. Pozor na to, čo odmeňuješ.
Chcem ťa upozorniť na dve časté situácie, ktoré vidím u klientov, s ktorými pracujem:
- Ak ťa pes niekam dotiahne, napríklad k zaujímavému kríku, k inému psovi či človeku, je za to odmenený – odmenou z prostredia.
Tým, že to mohol ísť oňuchať, zjesť, označkovať, zoznámiť sa s iným psom…
Správanie, za ktoré je pes odmenený, zvykne opakovať.
Výsledok?
Ak sa pes dostane ťahom ku všetkému, čo chce = nemá dôvod prestať to robiť.
Niektorí ľudia učia psov ťahať cielene.
Napríklad tak, že odhodia hračku alebo niečo, čo pes chce, dopredu a následne psa vyhecujú, aby ich tam ťahal.
Ak teda takéto správanie nechceš, neodmeňuj ho a ani nenechaj, aby sa za to pes odmenil sám.
- Odmena za reťazec správania
Je ti známa takáto situácia?
Pes ťa potiahne, počkáš, kým sa znova priradí k nohe a vtedy mu dáš odmenu a urobíš krok dopredu.
Pes znova vystrelí vpred, potiahne ťa, ty počkáš, kým sa priradí zase naspäť a až potom urobíte krok vpred (čo je pre psa často odmena) a znova…
Pes to môže pochopiť ako celý reťazec správania, ktorý od neho chceš a ktorý spočíva v tom, že: potiahnem, zastavím, idem k majiteľovi po odmenu.
Znova potiahnem, zastavím, idem po odmenu…
Preto: odmeňuj aj výdrž v chôdzi na vôdzke.
Nezabudni, že odmena nemusí byť len mlska alebo granula.
Využívaj aj odmeny z prostredia.
5. Chôdza na vôdzke komplexne
Na to, aby pes vedel ísť na vôdzke bez toho, aby ťahal, okrem iného potrebuje aj:
- Sebakontrolu (Vidím niečo, čo chcem, ale počkám.)
- Schopnosť vedieť sa odpútať pohľadom (Akonáhle nám pes začne dlhšie fixovať pohľadom druhého psa / hračku / jedlo, je veľká pravdepodobnosť, že v ňom stúpajú stresové hormóny a o pár sekúnd sa rozbehne smerom k alebo od podnetu).
To, že pes vie otočiť hlavu smerom preč nám vie pomôcť – vieme zmeniť smer, dať mu nejaký povel, odmeniť ho… - Schopnosť rozmýšlať aj v strese (Stres môže byť negatívny: pes sa niekoho / ničoho bojí a ťahá sa smerom preč.
Rovnako môže byť ale aj pozitívny: pes niekoho vidí a extrémne sa teší a chce ísť k nemu…
Výsledok je rovnaký: pes nás v strese nevníma, dychčí, ťahá sa k/od podnetu, a nevníma žiadne povely…. - Schopnosť upokojiť sa, aj keď je rozbláznený.
- A ďalšie.
Zdá sa ti toho veľa?
Rozumiem ti.
Aspoň ale vidíš, čo v sebe zahŕňa taká na prvý pohľad jednoduchá vec, akou je chôdza na vôdzke bez ťahania, keď to chcem riešiť s majiteľmi psov komplexne.
Samozrejme, môžeš to riešiť aj averzívnymi pomôckami (napríklad ostnatý či sťahovací obojok).
Tie však:
- spôsobujú psovi bolesť a stres,
- neučia ho, čo má robiť – primárne učia, čo robiť nemá.
Navyše, ak urobíš chybu, keď psa trestáš, má to horšie následky, ako keď urobíš chybu v rámci práce pomocou pozitívneho posilňovania a vyslovíš napríklad neskoro označovač či pochvalu.
Preto, ak si s týmto nevieš rady, odporúčam ti vyhľadať trénera v tvojom okolí, ktorý ti s tým pomôže.
Ale férovo ku psovi.
Najprv psovi vysvetli a nauč ho, čo od neho chceš.
Potom to postupne zaraďuj do náročnejších podmienok.
Odmeňuj.
Vytváraj mu situácie, v ktorých bude mať šancu uspieť.
Zabráň, aby sa pes odmenil, keď robí niečo, čo nechceš.
Ako na to jednoducho a pomocou hier, ktoré budú baviť aj psa, aj teba a zároveň vám zlepšovať vzťah?
To nájdeš v mojej online Canis & Joy akadémii.
Členstvo platíš mesačne, stojí menej ako jeden obed v reštaurácii a môžeš ho kedykoľvek zrušiť.
Chceš sa dozvedieť viac o výcviku psov po dobrom v bezpečnom prostredí, v ktorom sa môžeš pýtať?
Pridaj sa k nám do súkromnej skupiny Canis and Joy Academy, kde ťa čakajú informačných príspevky – videá a obrázky na témy, ako sú:
- ako naučiť krízové privolanie psa,
- ako pracovať so šteniatkom,
- tipy na vylepšenie a učenie chôdze na vodítku,
- čo robiť, keď pes nepracuje, kým nemáš v ruke odmeny,
- reč tela psa a jeho komunikácia, pozornosť,
- stres u psa a ako s ním pracovať,
- tipy na zabavenie a unavenie psíka,
- tipy na overené produkty a ďalšie.