Čo všetko si pripraviť doma, ak očakávaš príchod šteniatka? Aké sú najčastejšie problémy, ktoré riešia majitelia šteniatok? Ako psíka naučiť robiť svoju potrebu vonku? Čo, keď nás šteňa kúše?
Toto všetko si zhrnieme dokopy v nasledujúcom článku.
Vítam ťa na mojom blogu, kde sa budem s tebou deliť o zaujímavé informácie, tipy & triky či moje skúsenosti z výcviku a výchovy psov pozitívnymi metódami. Takisto ti sem uložím recenzie na produkty zo „psieho“ sveta, overené recepty na psie pamlsky a ďalšie.
Ak nás ešte nesleduješ na sociálnych sieťach, môžeš tak urobiť tu, aby ti nič dôležité neuniklo:
Čo sa výbavy týka, každý preferuje niečo iné, ale okrem klasiky: obojok, vôdzka, miska, pelech, niečo na kŕmenie (granule, BARF, konzervy…), hračky a pamlsky ti odporúčam zadovážiť aj postroj.
Šteniatka v prvých mesiacoch rýchlo rastú, takže nie je potrebné vyberať ten najdrahší a najkvalitnejší.
Dôležité ale je, že keď ťa potiahne na vôdzke (čo sa určite stane, keďže zrejme ešte nebude na nej naučené chodiť), tak:
– si zatiahnutím nespôsobí úraz / problém na krčnej (či celej) chrbtici a iných dôležitých orgánov
– budeš mať výborný základ pre neskoršie učenie peknej chôdze na obojku bez ťahania: na postroji môžeš ťahať, na obojku pôjdeš pomaly.
Psy vedia rozlišovať, kedy sú pripnutí na obojku a kedy na postroji, a to môžeš využiť vo svoj prospech.
Na začiatku prechádzky, keď bude šteňa plné energie, ho maj na postroji.
A keď už pôjdete naspäť a šteniatko bude unavené (a pôjde pomaly pri tebe), môžeš ho pripnúť na obojok, hovoriť napríklad povel pomaly, a budeš ho za to odmeňovať.
TIP: Vôdzku / vodítko zvoľ dlhé aspoň 3 metre (aj viac).
Šteniatka sú zvedavé, chcú preskúmavať svet, oňuchávať… ak budeš mať vôdzku dlhú 0,5 alebo 1 meter, šteňa urobí pár krokov a už ťa ťahá. Na začiatku ti to nemusí vadiť – šteňa predsa nemá toľko sily, čo dospelý pes.
Ale akonáhle dospeje – ťahanie ti môže (a asi aj začne) vadiť a vtedy už to je náročnejšie na odbúranie.
Výbavu vieš zohnať aj na eshope zverky.sk.
Pre 10% zľavu použi kód: joy10
Áno, šteniatka vyzerajú na fotkách ako anjeliky.
Ale v skutočnosti pripomínajú skôr malé pirane pripravené zakusnúť sa do toho, čo je po ruke (ľudia, špeciálne majitelia, nábytok či rôzne iné predmety…). Je to totiž ich spôsob prirodzenej hry (alebo zaháňacích či iných pudov), prípadne v období prezubovania aj úľava od bolesti.
Nejde o známky agresie či dominancie.
Sú dve možnosti, čo s tým môžeš robiť.
Buď to šteniatku úplne zakážeš a budeš to presmerovávať inde (napr. na hračky, či mlsky na žuvanie, ktoré kúsať môže) alebo budeš učiť šteniatko, kde je tá správna miera a sila.
Pri mojej prvej fenke Rosi som jej to úplne zakázala a doteraz to ľutujem.
Pretože hra so psom, tak, že ty doňho napríklad rôzne štucháš a on ti to opätuje naznačovaním kúsania, či kúsaním (v miere, kedy ťa to nebolí) je úžasný spôsob odmeny, ktorý máš vlastne stále so sebou (na rozdiel od pamlsiek či hračiek).
A ako psíkovi dať najavo, kedy je to v v poriadku, a kedy to bolí?
Neboj sa použiť svoj hlas, intonáciu a reč tela. Ak to bude príliš silné, skríkni napríklad „Au!“ a prestaň sa hýbať. Prípadne sa od neho otoč chrbtom alebo od neho dokonca nachvíľu odíď.
V hre pokračuj len vtedy, keď to je pre teba v poriadku a psík má šancu uspieť (nie je v amoku).
Nezabúdaj psíka chváliť vtedy, keď sa s tebou hrá s citom.
A keď vidíš, že naňho ide amok (behá ako strela, vrčí, kúše…), použi radšej vhodnú hračku, o ktorú sa budete naťahovať, nie tvoje ruky. Vtedy má naozaj malú šancu na úspech a je to zbytočné (zo začiatku).
Takže to dobre zváž a premysli si, ako k tomu budeš pristupovať a hlavne – rátaj s tým, že šteňa bude kúsať, vrčať a behať.
V prvom rade trpezlivosťou a porozumením toho, že:
Čo teda robiť?
Všímaj si šteňa, keď: sa zobudí, napije, naje, dohrá, začne sa točiť dookola a ňuchať či pískať a vtedy ho zober (ideálne na ruky, aby to nestihol urobiť) a utekaj s ním von.
Ak sa mu tam podarí spraviť potrebu, pochváľ ho a môžete ísť naspäť.
Ak sa mu to podarí pustiť doma – uprac to a idete ďalej.
Vyhni sa tomu, že psa budeš za to trestať. Môže to totiž dospieť až do takého štádia, že sa začne pred tebou báť vykonávať potrebu. Potom môžeš byť vonku ako dlho chceš – spraví to až vtedy, keď od neho odídeš alebo nebudeš pri ňom. Napríklad, keď budeš v práci, na záchode… a ideálne miesta sú potom pod gaučom, posteľou… A to určite nechceš 😉
Mysli na to, že tento proces môže trvať dlhšie, ale ani od bábätka nečakáš, že do mesiaca sa bude pýtať na nočník.
TIP: pokiaľ by sa ti zdalo, že mu mláčky naozaj ubiehajú a je to veľmi časté – nezabudni sa poradiť so svojím veterinárom. Môže v tom byť aj zdravotný problém.
Môj tip na záver: Určite vieš, že šteniatko treba postupne socializovať – zoznamovať s rôznymi zvukmi, predmetmi, pachmi, psami, ľuďmi, zvieratami, situáciami…
Dávaj si však pozor na to, aby si ho príliš neunavil a nevyčerpal. Ideálna je zlatá stredná cesta.
Toto pravidlo zlatej strednej cesty platí takisto aj pri zoznamovaní s inými psami – dávaj pozor na to, aby sa zoznamoval so psami, ktoré nie sú agresívne a ktorým nevadia šteniatka.
Vyberaj psy, ktoré vedia komunikovať a rovno nepokúšu. Tak sa aj tvoje šteniatko bude ďalej učiť komunikovať.
Ak sa chceš dozvedieť viac a zvládnuť výchovu a výcvik svojho šteniatka, zváž náš nový kurz SUPERŠTEŇA.
Naprogramuj si
"1-Povelového" Psa